Po prihlásení sa na najpopulárnejšiu sociálnu sieť, tým sa presúvam do druhej etapy s názvom „Vymaž nevrlosť a daj si tekvicu“, ma okamžite prebudili, pre skalných užívateľov, už notoricky známe pozvánky na rôzne udalosti. To že zostavu propagačných plagátov tvorili oranžové štrbavé zeleniny, sem tam nejaký netopier, nemusím prízvukovať. Horšie je na tom už iba Sviatok zaľúbených. Po „dobrovoľnom“ prikývnutí účasti na jednej z týchto akcií, predsudky a neznášanlivosť komerčných bludov, so sklopenými ušami, odsúvam do pavučinami okrášleného kúta v mojej hlave, na ktorý si vo Februári s radosťou spomeniem. Prečo však dnešní ľudia dychtivo prahnú po cudzej identite? Prečo nechcú byť spojovaní so svojim rodom a minulosťou svojho národa? Prečo si k sebe púšťajú nevlastných bratov a zriekajú sa tých pokrvných? Hodnoty! Každý z nás má svoje priority uložené akosi inak. Niekto presne v poličkách z dubového dreva, iní len tak ledabolo vo vzduchu. Čo nám napovedá, ktorý typ police zvoliť a čo do nej vložiť? Možno rodina, presvedčenie alebo ľudia vôkol nás. Vyberme si čo je nám vlastné! Väčšina z nás však robí veci, ktoré neznáša, kvôli ľudom, ktorých nenávidí. Ješitnosť? Najskôr. A čo tak utrácanie peňazí na veci, ktoré nepotrebujeme iba kvôli niekomu koho nemôžeme ani vystáť. Skrytá logika? Skôr žiadna. Je tá nepriama súťaživosť v ľuďoch odjakživa alebo bola nadobudnutá rokmi tak ako stále menej vidiaca oddanosť autoritám. Dôvera sa dá naučiť ak sa však niekto vzoprie ešte stále existujú peniaze.
Kým si ľud neuvedomí svoju silu, je predurčený k nasledovaniu svojho pastiera.