diktatúra v mojej hlave...

Autor: Barbora Hodorová | 26.5.2011 o 12:00 | (upravené 26.5.2011 o 14:03) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  814x

Najprísnejší kritik v mojom živote nie sú rodičia, kamaráti ani okolie. Je do diktatúra ktorý má k dispozícii krajinu nezapadajúceho slnka na planéte "Môj mozog". Toto impérium ktoré si za pomerne krátky čas vybudovala a dokonale ho ovláda a vie o každom "protizákonnom" činne voči svojmu spolku alebo jeho vláde.

Imaginárna vodcovská skupina ktorá má pod palcom všetky moje myšlienky, činy a ovláda každú jednu sekundu môjho života. Veľmi pozitívne výsledky jej propagandy začala bujaro oslavovať tuším začiatkom minulého roka. Svoj volebný program dobodky naplnila.

Politická strana s názvom SEBA!

Zakladatelia strany:

Sebakritika:

Všetci asi vieme aké je to nebyť so sebou spokojný, stáť pred zrkadlom a tváriť sa (prinajmenšom kyslo), deptať sa za skazenie banálnej veci, neskutočné nutkanie okamžite skončiť s každým jedným zlozvykom, vyčítanie si každého jedného kila naviac alebo pocit že som k ničomu. Tieto nepríjemné veci ma v popise práce. Každý z nás ma tohto člena na inom mieste rebríčka moci. U väčšiny je to neopodstatnená kritika (hoci takýto postoj k sebe samému nie je celkom v poriadku ale je to ešte v tej únosnej norme). Ďalšia skupina sú ľudia u ktorých si sebakritika zobrala na veľmi dlhší čas dovolenku alebo absentuje celý život. Tretia skupina je zlatá stredná cesta ktorá má reálny základ.

Sebadisciplína:

Nazvala by som jú vojenským generálom ktorý si vie stále urobiť poriadok a uviesť veci na správnu mieru ale to len v tom prípade ak vladáne železnou rukou a to už od útleho veku. Jej spriaznenou dušou je sebakritika no nie všetci nadmerní sebakritici oplývajú sebadisciplínou. Vo väčšine prípadov chýba a stávajú sa z nich depresívni úbožiaci, ktorým neostáva nič iné len bedákať a plakať.

Sebavedomie:

Jedna z najvplyvnejších vecí v našom živote. Od miery sebadôvery závisí naše vystupovanie, prezentácia našich schopností a celkový dojem aký vieme vytvoriť. Ak má naše vystupovanie podobu nadmerného potenia, občasného zakoktania sa, nedostatočnej pozornosti (ktorú by sme mali venovať človeku ktorý si o nás dojem má vytvoriť). Ale naopak ak naše sebavedomie presahuje všetky medze sme pre väčšinu spoločností odpísaný a to málo ktoré nás bude ako-tak tolerovať má čo robiť aby nestratilo nervy.

Ľudia sú odlišní ale občas je dobré uvedomiť si ako sa chováme k samému sebe a k svojmu okoliu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?