Manželka florentského obchodníka

Autor: Barbora Hodorová | 9.10.2011 o 22:46 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  681x

Možnosť viesť bežný život ? Aký luxus! Byť nepovšimnutá, sama rozhodnúť kam pôjdem. Nie, nemôžem si to dovoliť. Som trvalým majetkom...majetkom celého sveta. Vykročiť naprieč Sanze li ze ,stretávať ľudí, ktorí vám venujú jeden, jediný skromný pohľad s obmedzeným trvaním. Nepredstaviteľný životný moment. Len taký záblesk. Nič viac.

Som pochovaná zaživa, žijúca mŕtvola či večne živá, vyberte si. Pochovaná v pyramíde. Nie, nie som Nefertiti, Cleopatra vlastne nikto z tejto doby aj keď môjmu úsmevu podľahlo mnoho mužov. V sklenenej pyramíde. Každý večer hľadiac na hviezdy ktoré sa len tíško dívajú na Le Grand Louvre, premýšľam aké je to dýchať, byť, cítiť aké sú vôbec chute, láska. Každý všedný ale aj nevšedný deň pozorujem zlomky životov ľudí. Väčšinou sú to len skúmavé pohľady, ktoré majú dvojtvarý komentár prvá : „ Tak toto je tá ako sa len volá“ hej trochu úcty milostivá, adolescentná, francúzka slečna znudená školskou výpravou do múzea.

Druhá tvár: „ Hm famózne interesantná kompozícia, jemne sugestívne, nekonvenčné sfumare“. Čo prosím? Pardon ale slovník cudzích slov som včera požičala Johannesovi Wtenbogaertovi už ho nudila ta kniha za ním. Takto prosím pekne to mám každý deň. Ale každý piatok príde on. Plachý, mladý, sympatický intelektuál ktorý mi venuje dlhé láskavé pohľady pokúšajúce sa rozšifrovať môj úsmev. Má krásne gaštanové oči, úzke netrpezlivé pery, strapaté vlasy a štíhlu postavu ktorú stále maskuje v decentných sakách a béžových nohaviciach. Niekedy mi smutne povie, že som asi ženou jeho života zavrie svoj poznámkový blok a odloží ho do koženej tašky ktorú nosí cez plece. Inokedy zasa vyberie notebook dlho doň zíza, potom sa na mňa skúmavo pozrie a zasa začne venovať svoju pozornosť tomu už vážne neoriginálnemu technickému vynálezu. Piaty deň v týždni patrí iba nám už 3 roky. Vlastne je so mnou aj cez Vianoce a ostatné sviatky. Stále príde položí svoju kávu vedľa hŕby kníh ktoré nosí pod pazuchou a vyrozpráva mi čo zažil cez týždeň ako sa mu podarili zápočty či ťažké skúšky ako pokračuje v diplomovej práci ktorú píše o mne a mojom autorovi. Väčšinou príde a...už je tu už vchádza len prechádza hodí mi jeden letmý pohľad a ide ďalej stretá dievča čiernovlasé, pekné, mladé nežne sa usmieva...bozkáva ju, ruka v ruke odchádzajú. Ostalo prázdno pár neznámych ľudí, pracovníci, reštaurátori ale jeho pohľad nevidím. Si tu sama Mona Lisa tak sama ty a tvoj úsmev.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?