Pri letmom pohľade cez balkónové dvere som prvoplánovo čakala pokojnú ulicu, hustú tmu a osamelú pouličnú lampu ktorá len začína svoju nočnú zmenu. Našla som však každým obľúbený dotieravý hmyz nápadne sa podobajúci komárom. Napokon to nie je ani nejaké veľké prekvapenie a už vôbec nič nezvyčajné. Každý predsa vie že sa organizovane stretávajú pri všetkom čo produkuje svetlo.
Ale oni nie! Oni vlastne tancujú a tancujú len pre mňa. Niečo ako súkromné famózne nacvičené tanečno divadelné predstavenie. Talent ktorý mi predvádzajú ma priam nadchol. Ave Maria od Schuberta ktorá naplnila celú izbu ľahkosťou s nimi precízne ladí a tento zohratý celok stále viac a viac zvyšuje záujem o dianie za oknom. Niečím ďalším čo si moju pozornosť zaslúžilo, až odletenie pár vystupujúcich nevedno kam, sú kulisy. Dva stromy ktoré nenápadne stoja v úzadí a v tomto prípade hrajú druhé husle. Lampa decentne odkrýva len to čo sama uzná za vhodné a odtieň jej svetla sa jemne miesi so svetlo zelenou farbou stromov. Samozrejme ani sýta čierna tma sa nenechá len tak prehliadnuť. Svoje si vydobyla ovládnutím väčšiny javiska. Trochu ako suchár len tak postáva niekde v úzadí a čaká na svoju príležitosť. Táto chvíľka ma napĺňa šťastím ako malé dieťa bábkové divadlo. Krásne! No, nič netrvá večne a tak sa pomaly herci a aj ten suchár vytratia. Kulisy a pouličná lampa však ostanú, budú čakať na svoje nočné vystúpenie. Avšak to už bude pre mňa iba repríza. No kúsok tejto noci patrí práve im. Čaro tohto je v jedinečnosti a tom pravom okamihu. Nádhernou vecou môže byť pre niekoho aj poletovanie hmyzu pri pouličnom zdroji svetla. Ktovie možno im zas niekto bude venovať svoje oči tak ako túto noc ja.
