Romantika ako taká......
Niečo nad moje chápanie. Vlastne niečo, čo podľa mňa nemá miesto v dnešnej dobe, hoci je to povrchný pohľad ktorý (vďaka mojej náture) nemienim prehodnotiť. Jediné uplatnenie tohto povedzme vnímania sveta vidím v hudbe, filmoch a literatúre.
Uznávam, hudba má všeobecne na mňa veľmi silný vplyv ktorý pretrváva niekoľko hodín, niekedy až nejaký ten deň. Dokonca aj ja niekedy zvolím romantickú hudbu. Miera únosností mojich uší končí pri bezpointnom texte, samozrejme s Láskou v názve a hudbe ktorá sa mi zunuje už po prvom vypočutí.
Čo sa týka romantiky vo filmovej podobe musím priznať že to nie je moja šálka kávy. Počet romantických filmov ktoré moje oči dobrovoľne alebo s nátlakom videli nepresahuje jednociferné číslo. Tento filmový žáner ma vie unudiť viac ako novoročný príhovor pána Prezidenta.
Literatúra. O tejto podobe romantiky viem akurát tak z hodiny slovenského jazyka (presnejšie hodiny literatúry, ktorú si poväčšine odtrpím v podobe prosebného zízania na ručičky hodiniek ale tie však moju hypnózu ignorujú. Pár predstaviteľov by sa v mojich chabých vedomostiach o tomto literárnom smere našlo no ako sa hovorí dalo by sa to zrátať na prstoch jednej ruky.
Reálny život ruka v ruke s romantikou? Nemyslím si. Pre pracujúceho človeka je to priam nemôžné. Uznávam nejaké tie kvety či spoločná večera. Ale spievanie "serenád" pod oknom alebo bláznivé pokusy upozorniť na seba romantickým spôsobom sú odsúdené na zánik.
Ty si nenapraviteľný romantik. Ja sa len pousmejem myknem plecami a ďalej budem páliť "papierové srdiečka".