diktatúra v mojej hlave...

Autor: Barbora Hodorová | 26.5.2011 o 12:00 | (upravené 26.5.2011 o 14:03) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  805x

Najprísnejší kritik v mojom živote nie sú rodičia, kamaráti ani okolie. Je do diktatúra ktorý má k dispozícii krajinu nezapadajúceho slnka na planéte "Môj mozog". Toto impérium ktoré si za pomerne krátky čas vybudovala a dokonale ho ovláda a vie o každom "protizákonnom" činne voči svojmu spolku alebo jeho vláde.

Imaginárna vodcovská skupina ktorá má pod palcom všetky moje myšlienky, činy a ovláda každú jednu sekundu môjho života. Veľmi pozitívne výsledky jej propagandy začala bujaro oslavovať tuším začiatkom minulého roka. Svoj volebný program dobodky naplnila.

Politická strana s názvom SEBA!

Zakladatelia strany:

Sebakritika:

Všetci asi vieme aké je to nebyť so sebou spokojný, stáť pred zrkadlom a tváriť sa (prinajmenšom kyslo), deptať sa za skazenie banálnej veci, neskutočné nutkanie okamžite skončiť s každým jedným zlozvykom, vyčítanie si každého jedného kila naviac alebo pocit že som k ničomu. Tieto nepríjemné veci ma v popise práce. Každý z nás ma tohto člena na inom mieste rebríčka moci. U väčšiny je to neopodstatnená kritika (hoci takýto postoj k sebe samému nie je celkom v poriadku ale je to ešte v tej únosnej norme). Ďalšia skupina sú ľudia u ktorých si sebakritika zobrala na veľmi dlhší čas dovolenku alebo absentuje celý život. Tretia skupina je zlatá stredná cesta ktorá má reálny základ.

Sebadisciplína:

Nazvala by som jú vojenským generálom ktorý si vie stále urobiť poriadok a uviesť veci na správnu mieru ale to len v tom prípade ak vladáne železnou rukou a to už od útleho veku. Jej spriaznenou dušou je sebakritika no nie všetci nadmerní sebakritici oplývajú sebadisciplínou. Vo väčšine prípadov chýba a stávajú sa z nich depresívni úbožiaci, ktorým neostáva nič iné len bedákať a plakať.

Sebavedomie:

Jedna z najvplyvnejších vecí v našom živote. Od miery sebadôvery závisí naše vystupovanie, prezentácia našich schopností a celkový dojem aký vieme vytvoriť. Ak má naše vystupovanie podobu nadmerného potenia, občasného zakoktania sa, nedostatočnej pozornosti (ktorú by sme mali venovať človeku ktorý si o nás dojem má vytvoriť). Ale naopak ak naše sebavedomie presahuje všetky medze sme pre väčšinu spoločností odpísaný a to málo ktoré nás bude ako-tak tolerovať má čo robiť aby nestratilo nervy.

Ľudia sú odlišní ale občas je dobré uvedomiť si ako sa chováme k samému sebe a k svojmu okoliu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?